Dnes je štvrtok, 20.júl 2017. Meniny oslavuje Iľja/Eliáš slovensky   |   english
 
 
 
  

 

 Vitajte,

predpokladáme, že ste sem zavítali preto, lebo uvažujete o štúdiu informatiky či príbuzného odboru. Týchto pár stránok vám má napomôcť pri zorientovaní sa v tom, čo znamená študovať informatiku, o čom presne informatika je a aké možnosti ponúka náš ústav.

Nebudeme vás presviedčať, budeme vám len pomáhať. Konečné rozhodnutie je aj tak na vás.

  1. V prvom kroku vám odporúčame prečítať si stať o tom, čo je vlastne informatika. Tento pojem je vám známy zo strednej školy alebo z médií, ale často sa stáva, že je chápaný inak než je zvykom na vysokých školách.
  2. Ďalej si pozrime dôvody, prečo má zmysel študovať informatiku. V stručnosti: je to perspektívny a atraktívny odbor.
  3. Samozrejme, nie sme jediná fakulta ponúkajúca tento študijný program. Prečo študovať práve u nás?
  4. Reklamné slogany však nie sú všetko. Nejeden študent riešil dilemu, či si zvoliť informatiku zakončenú titulom inžinier na inej univerzite alebo zvoliť magistra ponúkaného u nás. (Autori týchto textov tiež neboli výnimkou.) Aký je medzi nimi rozdiel?
  5. V ďalšom kroku vás iste bude zaujímať ponuka konkrétnych študijných programov. Stručne povedané, k dispozícii sú dva: „rýdza” informatika a informatika v kombinácii s iným odborom (medziodborové štúdium učiteľstva akademických predmetov). Prečítajte si o podrobných rozdieloch, prípadne si pozrite profily absolventov.
  6. Ako je to s prijímačkami? Sú alebo nie? Koľko ľudí prijímame?
  7. Čo vlastne treba vedieť pred prijatím na školu? Musíte vedieť programovať operačné systémy? Musíte vedieť integrovať a derivovať? Prečítajte si niečo o vstupných očakávaniach.
  8. Výborne, už ste prijatí, lebo ste zmaturovali na jednotky. Nevyhodia vás však po polroku? Prečítajte si o okolnostiach týkajúcich sa neúspešných študentov a o typických dôvodoch ich výpadku.

 

Čo je vlastne informatika?

Keď sa neznámi ľudia pýtajú našich študentov, čo presne znamená študovať informatiku, väčšinou dostanú odpoveď zjednodušenú na „študujem počítače“. Počítače sú totiž všade – registračná pokladnica, nákup lístkov na vlak, vybavovanie administratívy, všade vidíme ľudí pracujúcich s počítačmi. Lenže stotožnenie informatiky s počítačmi je zovšeobecnením, ktoré nie je platné z rovnakého dôvodu, ako nie je všeobecne platná rovnosť pracuje s počítačom = informatik.

Takýmto „omylom“ trpia aj stredoškoláci uvažujúci o vysokej škole. (Bolo by lepšie nazývať to nedostatkom informácií, pretože títo mladí ľudia sú v tom často nevedome.)

  • Mylná predstava: Na informatike sa vraj naučím používať Word a Excel.
  • Mylná predstava: Na informatike sa vraj naučím stavať počítačové siete.
  • Mylná predstava: Na informatike sa vraj naučím byť programátorom.
  • Mylná predstava: Na informatike sa vraj naučím vytvárať počítačové hry.

Po príchode na školu si svoju predstavu musia poopraviť. Prirodzene, že majú priestor naučiť sa používať Word, či Excel, postaviť si sieť, naučiť sa programovať i vytvárať počítačové hry. Ale to nie je všetko, pretože štúdium informatiky má za cieľ poskytnúť oveľa viac. Niektorí to považujú za výhodu, iní sú zase rozčarovaní, pretože sa stretávajú s „kopou zbytočností“. To všetko preto, že oni považujú informatiku za niečo iné než my.

Ale čo presne je tá „naša“ informatika? Zozbierané definície by dĺžkou presiahli tento článok. Pozrime sa do sveta: v ňom informatika označovaná ako computer science, t. j. veda o počítačoch.

Častou formálnou definíciou je „systematické štúdium algoritmických procesov, ktoré popisujú a transformujú informácie, ich teóriu, analýzu, návrh, efektivitu, implementáciu a aplikáciu.“

Na to sa môžeme pozrieť ešte inak:

teória->analýza->návrh->implementácia->aplikácia->používanie

Čím viac vľavo sa nachádzame, tým väčšiu váhu má výskum, abstrakcia, zovšeobecňovanie. A naopak, doprava smerujeme k praxi, používaniu bežnými ľuďmi, či „hmatateľnými“ výsledkami.

Všimnime si, ako táto definícia súvisí s predstavami stredoškolákov. Používanie Wordu a Excelu súvisí s aplikáciou (používaním). Programovanie zase zodpovedá implementácii. Počítačové hry je nutné navrhnúť a tiež implementovať. Dôležitou súčasťou je však aj teória (ktorej sa mnoho ľudí obáva), analýza a meranie efektivity. Erudovaný informatik vníma každý z vyššie uvedených bodov v širších súvislostiach.

  • Ako naprogramovať Word a Excel? Ako namodelovať tabuľku, ktorá má tri miliardy záznamov a vyhľadávať v nej rýchlo?
  • Ako funguje počítačová sieť? Ako si ju postaviť čo najlacnejšie a tak, aby mi komunikáciu na nej nik nedokázal odpočúvať?
  • Ako vyvíjať programy, ktoré sú rýchle a efektívne i  na mobile s minimom pamäte? Ako navrhovať informačné systémy pre medzinárodné banky tak, aby boli navrhnuté prehľadne, boli rozšíriteľné a prehľadné?
  • Aké sú princípy počítačovej grafiky? Ako vykresľovať efektívne? Ako navrhnúť a implementovať nepriateľa, ktorý je inteligentný a správa sa realisticky?

Všimnite si, ako sú jednotlivé veci chápané v celej škále – od používania až po teóriu. Niektorí ľudia spočiatku nevidia zmysel v štúdiu takých algebraických kongruencií.

Veď tie nemajú zmysel! Lenže neskôr sa ukáže, že na abstraktnej algebre je založené kryptovanie RSA, ktoré viedlo k asymetrickému šifrovaniu, bez ktorého by internet banking bol vydaný napospas zdatnému hackerovi.

Informatik teda dokáže počítače nielen používať, ale vie prečo veci v nich fungujú, a dokáže kreatívne vytvárať nové veci (teoretické i praktické). Vie, že „nudná teória“ má zmysel, pretože vždy vedie k praktickým aplikáciám, a to aj v prípade, že to nie je na prvý pohľad zjavné. A navyše, vedie to k schopnosti zovšeobecňovať, abstrahovať a teda k schopnosti používať vedomosti pri nových a nečakaných problémoch.

Prečo študovať informatiku?

  • informatika je predovšetkým perspektívny odbor s búrlivým rozvojom v praxi i teoretickom výskume.
  • v súčasnosti zažívame rapídny príchod a expanziu IT spoločností, čo vyúsťuje v obrovský dopyt po vysokokvalifikovaných informatikoch
  • zamestnanosť absolventov odboru informatika je de facto 100%, a zamestnanosť ostatných odborov v kombinácii s informatikou sa k tejto cifre približuje
  • priemerné mesačné mzdy v odbore patria k najvyšším v národnom hospodárstve.

Keď je všade toľko IT firiem, prečo neísť pracovať rovno po strednej škole?

Máte 19 rokov, skončili ste školu, programujete ako drak a dozvedeli ste sa, že univerzitná informatika je nudná a teoretická. Veď za päť rokov praxe v práci získate oveľa viac skúseností ako v škole!

To je celkom logický názor. Keby ste sa informatike venovali už od základnej školy a vynechali nudnú chémiu, nezáživnú slovenčinu a všetky nepodstatné predmety, boli by ste machrom.

Pravda je, že existuje množstvo informatikov (a svetoznámych informatikov!), ktorí nikdy nedokončili vysokú školu. Rozhodne však nemožno povedať, že vynechanie vysokej školy zvyšuje vaše šance! Jestvuje oveľa väčší počet zdatných IT odborníkov, ktorí informatiku absolvovali a boli v nej špičkoví. Príkladom sú aj absolventi našej fakulty, ktorí sú na vedúcich pozíciách v košických IT spoločnostiach.

Navyše, skutočný pomer mladých ľudí, ktorí sa hneď po maturite dokážu zamestnať na IT pozíciách, je malý.

Absolvovanie informatiky totiž rozšíri vaše rozhľady, dá vám schopnosť učiť sa, umožní získať kontakty a zvýši vašu konkurencieschopnosť na trhu práce.

Čo ponuky na zamestnanie v IT sektore, ktoré nevyžadujú žiadne špeciálne znalosti?

V stati pojednávajúcej o tom, čo je informatika sme spomenuli, že je to odbor pokrývajúci oblasti od základného teoretického výskumu až po aplikácie. To sa prejavuje aj v sektore informačných technológií (IT), ktorý ponúka pozície v širokom spektre. Sú tu prirodzene i miesta, ktoré nevyžadujú žiadnu špecializáciu a zamestnanci získavajú všetky požadované vedomosti v špecializovaných kurzoch.

Absolvent odboru spätého s informatikou však nemá len úzke vedomosti zamerané na jeden konkrétny IT produkt (napr. spravovanie sietí), ale dokáže mať prehľad v širšom kontexte, vo viacerých rôznorodých oblastiach (siete, databázové systémy, administrácia operačných systémov a mnohé iné) a ovláda ich princípy a teoretické pozadie. Tým sa stáva oveľa flexibilnejší, prispôsobivejší a dokáže sa ľahko zamerať na inú podoblasť či technológiu. 

 

Prečo študovať informatiku na PF UPJŠ

Na Slovensku je možné študovať informatiku a príbuzné odbory na nie menej než šiestich pracoviskách. Prečo však študovať práve u nás?

Tradícia
Ústav informatiky nevznikol na zelenej lúke. Máme vyše tridsaťročnú tradíciu a skúsenosti z výučby informatiky.
Rodinná atmosféra
Na rozdiel od iných pracovísk nebažíme po maximálnom počte študujúcich. U nás je každý študent individualitou, ktorej sa vieme jednotlivo venovať, riešiť prípadné problémy a posúvať sa spoločne ďalej. Filozofiu podporujeme viacerými akciami zameraných výhradne pre študentov.
Špičkový výskum reflektovaný v študijných programoch
Vedeckí pracovníci sa špecializujú na popredné oblasti výskumu a aktuálne poznatky okamžite zapracovávajú do študijných programov. Sémantický web, kryptológia, softvérové inžinierstvo a mnohé ďalšie oblasti sú okamžite prezentované študentom na seminároch a prednáškach.
Spolupráca s praxou
Košický región zažíva boom v oblasti informačných technológií a je sídlom viacerých popredných spoločností. Kooperácia s nimi prebieha na viacerých rovinách – či už v podobe predmetov priamo realizovaných spoločnosťami, participáciou v Košice IT Valley, či v rôznych aktivitách, ktoré tieto spoločnosti podporujú.

 

Aký je rozdiel medzi našou (magisterskou) a inžinierskou informatikou?

Jednou zo základných dilem potenciálneho informatika je rozdiel medzi inžinierskou a magisterskou informatikou. Ten je často umocnený tým, že v jednom meste je informatika vyučovaná na dvoch univerzitách. Vezmime si Košice. Ústav informatiky a magisterská informatika alebo inžinierske štúdium na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity? Ktorú „príchuť” si vybrať? Aký je medzi nimi rozdiel? Ktorá z nich je lepšia?

Objektívna odpoveď nejestvuje, presne tak, ako nejestvuje napr. najlepší mobilný operátor (bez ohľadu na to, čo tvrdia reklamné slogany). Informatici by síce mohli aplikovať na tento problém multikriteriálne vyhľadávanie (pretože i takýto problém sa u nás rieši), ale ten zatiaľ nechajme bokom.

Základný rozdiel je v medzinárodnom pomenovaní

computer science (informatika) voči computer engineering (počítačové inžinierstvo)

Magisterské štúdium zodpovedá informatike, inžinierske zase počítačovému inžinierstvu.

Informatika

  • titul magister (Mgr.)
  • kladú si otázku „ako” a „prečo”
  • na problémy sa dívajú primárne abstraktným pohľadom, analyzujú ich a nachádzajú univerzálne riešenia. Tým získavajú nadhľad a schopnosť zovšeobecňovať.
  • to je podložené matematickým a logickým základom
  • dôraz kladú na všeobecné princípy použiteľné na všetky podobné systémy

Počítačové inžinierstvo

  • titul inžinier (Ing.)
  • kladú si primárne otázku „ako”
  • riešia reálne problémy, analyzujú ich a hľadajú spôsob, ako ich efektívne vyriešiť, hoci na úkor všeobecnosti
  • majú dostatočný matematický a logický základ, ktorý im slúži ako nástroj pri riešení problémov. Navyše majú bohaté znalosti fyziky a elektroniky, ktorá je pri inžinierstve nutná
  • dôraz kladú na konkrétne použiteľné systémy

Hoci sa podľa tohto prehľadu môže zdať, že rozdiely sú diametrálne, nie je to tak. Matematický základ (ktorý je zrejme najobávanejšou súčasťou) je nevyhnutnosťou. I tu platí, že magisterská informatika rozoberá veci do hĺbky a inžinierska informatika zase v širšom rozsahu.

Podobne je to v prípade konkrétnych technológií. Dopytovanie v databázach je na oboch programoch vyučované na príklade SQL a konkrétnej databázy. Na magisterskej informatike sa študenti naučia navyše všeobecné princípy jazyka (zodpovedajúce relačnej algebre a kalkulu a teoretickému modelu), ktorý im umožňuje aplikovať znalosti na prípadný iný databázový produkt. Inžinierska informatika sa skôr zameriava na všetky technické, či implementačné detaily jedného databázového produktu.

Vyriešenie dilemy informatika alebo inžinierstvo býva späté s množstvom hádok, pretože tieto dva prístupy sa často považujú za konkurenčné. Skutočnosť je iná: sú to dva pohľady na tú istú vec, o čom svedčí hlboká spolupráca medzi týmito dvoma svetmi.

 

Čo môžem študovať

Študijné programy uvádzajú, že v súčasnosti sú k dispozícii nasledovné

Na našej univerzite je štúdium realizované podľa kreditného systému na základe štandardu Európskej únie ECTS. To umožňuje študentom prispôsobiť si svoj študijný plán a tempo štúdia vlastným potrebám. Študent si každý semester zapisuje svoje povinné, povinne voliteľné a výberové predmety. Každý predmet je podľa náročnosti ohodnotený rôznym počtom kreditov. Za 1 semester je možné získať 20 až 45 kreditov (štandard je 30 kreditov).

Každý študent môže podľa svojich schopností a uváženia študovať jednu až tri etapy: bakalárske (štandardne 3 roky), magisterské (2 roky) a doktorandské štúdium (4 roky).

Ústav informatiky je garantom viacerých študijných programov Informatiky a je poverený výučbou špeciálnych predmetov zaoberajúcich sa teoretickou i praktickou informatikou ako napríklad matematická logika, teória vyčísliteľnosti či neurónové siete, ale i programovanie, operačné systémy či databázové systémy.

Zabezpečujeme rozširujúce štúdium informatiky určené hlavne pre stredoškolských učiteľov, ktorí chcú získať kvalifikáciu aj na výučbu informatiky.

Ústav má akreditáciu na udeľovanie doktorátov (titulov RNDr. i PhD.) v oblasti informatiky.

Vo všetkých týchto oblastiach je ústav poverený organizovaním príslušných skúšok a udeľovaním titulov.

Študijné programy

  • Jednoodborové denné štúdium Informatika (Bc., Mgr.)
  • Medziodborové (učiteľské) štúdium (Bc., Mgr.) informatika + jeden predmet z:
    • matematika, fyzika, chémia, biológia, geografia
    • filozofia, psychológia, aplikovaná etika
    • slovenský jazyk a literatúra, britské a americké štúdiá, nemecký jazyk a literatúra
  • Doktorandské štúdium Informatika (PhD.)
    • denná forma
    • externá forma
  • Kombinácia informatika + sociálna práca (Bc.)
    • informatika pre sociálnu prácu so zdravotne znevýhodnenými
  • Rozširujúce štúdium informatiky
  • Aplikovaná informatika (Bc.) v príprave

Študijné plány

Aké sú konkrétne rozdiely medzi jednotlivými programami a ako sa rozhodovať?

Profily absolventov

Množstvo študentov rieši dilemu, aký je rozdiel medzi „čistou” informatikou, informatikou v kombinácii a IT pre sociálne a zdravotne znevýhodnenými. Prvotnou pomôckou môžu byť profily absolventov.

Informatika

  • študent získa hlboké teoretické znalosti i pokročilé praktické zručnosti v oblasti informatiky
  • v rámci informatiky sa môže špecializovať na niektorú zo špecifickejších podoblastí a v nej získať jedinečné vedomosti
  • absolventi odboru sú uznávaní a priamo sa etablujú v praxi či na doktorandskom štúdiu
  • po bakalárskom štúdiu môže priamo nastúpiť na magisterský stupeň informatiky alebo odísť do praxe

Medziodborové štúdium

  • študent získa hlboké teoretické znalosti i pokročilé praktické zručnosti v oblasti informatiky a ďalšom odbore
  • jeho poznatky sú týmto spôsobom zamerané na dva odbory, prirodzene na úkor vysokej špecializácie
  • získava tiež poznatky z psychológie, pedagogiky a didaktiky zvoleného predmetu, ktoré mu po absolvovaní magisterského stupňa umožnia vyučovať na stredných či základných školách
  • po bakalárskom štúdiu sa predpokladá pokračovanie na magisterskom stupni

Ako je to s titulmi?

Jestvujú študenti, ktorí pri rozhodovaní kladú dôraz na titul, ktorý získajú po absolvovaní študijného programu.

Všetky odbory ponúkajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, teda štandardné trojročné štúdium ukončené titulom bakalár (Bc.)

To však nemusí znamenať koniec snaženia. Po získaní titulu Bc. v informatike možno priamo (bez prijímacích pohovorov) prejsť na magisterský stupeň. To isté platí aj pre medziodborové štúdium. Magisterské štúdium trvá ďalšie dva roky a po jeho ukončení získa absolvent titul magister (Mgr.)

V štandardnom prípade tak získanie titulu magistra v typickom odbore Informatika trvá päť rokov.

Čo ak mi odbor nevyhovuje?

Niektorí študenti po nastúpení na odbor zistia, že ich očakávania nie sú naplnené, nájdu záľubu v dodatočnom odbore alebo cítia potrebu vyššej špecializácie v jedinom odbore. V tomto prípade je možné využiť kreditný systém ECTS, ktorého flexibilita umožňuje bez väčších ťažkostí prestupovať medzi odbormi. Samozrejme, niekedy je podmienkou absolvovanie dodatočných predmetov, čo je však možné dosiahnuť zvýšeným úsilím počas niekoľkých semestrov. V extrémnych prípadoch je prechod umožnený po absolvovaní dodatočného konverzného ročníka.

Akreditácia? Čo to je?

Všetky odbory a študijné programy zabezpečované ústavom sú akreditované ministerstvom školstva.

Predstavte si, že by ste si chceli založiť vlastnú univerzitu. Zavoláte priateľov a známych, vyhlásite sa za profesorov a budete vyučovať v garáži. Zvláštna predstava, však? Akreditácia je proces riadený Ministerstvom školstva, ktorý má udržiavať isté vyučovacie štandardy a zabezpečiť, aby odbor na našom ústave bol z hľadiska skladby predmetov a zabezpečenia vyučujúcimi ekvivalentný odborom na iných univerzitách. Zároveň vám to zaručuje, že po skončení školy získate regulárny titul a medzinárodne akceptovaný diplom.

 

Profily absolventov študijných programov

Jednoodborové štúdium Informatika (Bc.)

Absolvent je schopný implementovať, nasadzovať a spravovať zložité informačné systémy, ovláda teoretické základy odboru a ich praktické aplikácie, má dostatočné znalosti a predpoklady špecializovať sa na magisterskom štúdiu v oblastiach znalostných systémov, umelej inteligencie, bezpečnosti počítačových sietí a kryptológie, či v teoretickej informatike.

Možnosť uplatnenia: softvérový vývojár, systémový administrátor

Jednoodborové štúdium Informatika (Mgr.)

Absolvent má hlboké teoretické znalosti z kľúčových oblastí informatiky s potenciálom ich tvorivého teoretického a praktického používania. V závislosti na vybranom zameraní štúdia je špecialista v jednej z oblastí: logika informačných systémov, teoretická informatika, neurónové siete, alebo bezpečnosť počítačových sietí. Absolvent má tiež praktické zručnosti s modernými softvérovými vývojovými nástrojmi a metodikami, databázovými a operačnými systémami a s počítačovými sieťami. Je schopný analyzovať, implementovať, nasadzovať a spravovať moderné softvérové systémy, riešiť v nich náročné problémy informatického charakteru. Okrem toho je spôsobilý pokračovať v doktorandskom štúdiu.

Možnosť uplatnenia: vedúca pozícia vo vývojovom tíme, softvérový vývojár / analytik, výskum/veda na univerzite (doktorandské štúdium)

Medziodborové štúdium - učiteľstvo akademických predmetov

Absolvent ovláda teoretické i praktické znalosti a zručnosti v oblastiach oboch študijných predmetov. Prírodovedné vedomosti má rozšírené o predmety zo spoločenskovednej oblasti. Absolventi ovládajú modernú didaktickú techniku a informačné technológie

Možnosť uplatnenia: učiteľ na základných a stredných školách všetkých typov, vo vedecko-výskumných ústavoch a výpočtových strediskách. Okrem toho je schopný sa uplatniť aj v softvérových firmách.

 

Prijímacie konanie

Ako prebieha prijímacie konanie?

Dôležité je sledovať informácie na fakultnej stránke, ktoré obsahujú presné pokyny, termíny a kapacity.

Koľko ľudí prijímame?

Počty voľných miest na jednotlivých odboroch oscilujú v závislosti od rôznych faktorov.

V roku 2009/2010 sú kapacity približne nasledovné:

informatika
40
aplikovaná informatika
60
medziodborové štúdium
60 miest pre kombináciu informatika + iný predmet

Aká je šanca, že ma zoberú bez prijímačiek?

Fakulta razí zásadu, že prijímacie pohovory by pre študenta nemali byť jediným rozhodovacím kritériom. Dôležitá je práca na strednej škole a výsledky maturity.

Prijímacie pohovory neexistujú. Bodka.

Presné kritériá pre poradie prijímaných študentov sú na fakultnej stránke.

 

Čo všetko musím vedieť skôr než nastúpim?

Ak sa poobzeráte po uchádzačoch pre iné odbory, zistíte, že takmer každý z nich sa vehementne pripravuje už pred nástupom na školu. Medici študujú na prípravných kurzoch chémiu, biológiu a anatómiu. Budúci prváci-právnici sa oháňajú náukou o spoločnosti a dejepisom.

Čo však informatici?

Do akej miery musím vedieť programovať?

Neoddeliteľnou súčasťou informatiky je programovanie. (Nie je to však jediná oblasť!) Predpokladá sa, že uchádzač o informatiku z nej maturoval a teda že má aspoň nutné základy programovania. Reálne však existujú medzi jednotlivými školami značné rozdiely, kde programovanie mohlo ale nemuselo byť súčasťou maturity.

Pred nástupom na informatiku nie je nutné vedieť programovať. Počas prvých troch semestrov získate rozsiahle vedomosti o objektovo-orientovanom programovaní (realizovanom v jazyku Java). Od nutných základov po vysoko pokročilé techniky. V ďalších predmetoch je možné si tieto znalosti rozširovať.

Znalosť programovania tak môže v počiatočných fázach pomôcť, pretože je potom možné venovať energiu iným predmetom.

Do akej miery musím vedieť matematiku?

Informatika je silne spätá s matematikou a bez nej to jednoducho nejde. Podobne ako v prípade výučby informatiky, existujú medzi školami subjektívne i objektívne rozdiely v učebných osnovách. (Obchodné akadémie napríklad vynechávajú diferenciálny počet.)

Matematika je v úvodných predmetoch prednášaná od základov, ktoré umožnia vyrovnať rozdiely medzi jednotlivými študentami. Na tento účel slúžia tiež krátke úvodné kurzy, ktoré sa konajú ešte pred nástupom na štúdium.

Znalosť stredoškolskej matematiky je vhodná, ale v predmetoch sa pojme odznova.

Dôležité je nemať odpor k matematike ako takej.

 

Počty neúspešných študentov

Počty neúspešných študentov bývajú často veľmi háklivou otázkou. Fakulty sa k nim nechcú vyjadrovať, lebo to pôsobí dojmom, že „študentov vyhadzujú”. Ale množstvo uchádzačov sa zaujíma o tieto čísla, pretože rovnako chce mať istotu, že nebudú vyhodení.

Povedzme si otvorene, že záujmom fakulty je udržať si študenta čo najdlhšie. Vychovať si študenta a potom zistiť, že školu opúšťa, je nepríjemné pre obe strany. Fakulta, doň investovala čas a energiu, a samotný študent de facto stratil istý čas svojho života.

Na druhej strane je nutné udržiavať istú kvalitu. Je evidentné, že ideálne by bolo udržať si všetkých študentov počas celých piatich rokov, dať diplom zadarmo a radovať sa z vysokých štatistík úspešností. Ibaže takto to nefunguje.

Je to presne ako v prípade veľkého orchestra, v ktorom môže hrať hocikto ovládajúci tri akordy na gitare. Takéto hudobné teleso by po niekoľkých koncertoch zrejme skrachovalo, pretože úbohá hudba by neprilákala žiadneho poslucháča a tí, ktorí by prišli, by zrejme zahádzali javisko vajíčkami.

Rozoberme si príčiny výpadku študentov:

Voľnosť
Prechod na univerzitný systém vzdelávania znamená radikálne iný prístup. Nad študentom už nestojí čata profesorov vyžadujúca dochádzku, domáce úlohy, či účasť rodičov na stretnutiach. Univerzitný systém poskytuje veľkú mieru voľnosti, lenže nie každý má dostatočne pevnú vôľu, aby ju vedel využiť k prospechu. Ak sa niekto celý semester “zabudol” venovať škole, tak s príchodom skúškového obdobia zistí, že kvantum vedomostí, ktoré musí naraz zvládnuť, je nadmerné, nastúpi stres, a študent jednoducho nestihne vykonať všetky skúšky. V extrémnom prípade je natoľko frustrovaný a demotivovaný, že zlyháva a opúšťa školu.
Kultúrny šok
Štúdium na strednej škole často nevyžaduje prílišnú kreativitu a iniciatívu študenta. Konkrétna látka sa odučí, na ďalšej hodine odskúša a ide sa ďalej. Množstvo šikovnejších študentov si na strednej škole vystačí bez akejkoľvek prípravy. Univerzitný systém však vyžaduje oveľa väčšie úsilie, kde to bez prípravy jednoducho nejde. V kombinácii s voľnosťou sa môže zdať, že sa to dá bez nej vydržať, lenže v skúškovom období je už príliš neskoro na dobehnutie.
Nevhodná voľba odboru
Sú ľudia, ktorí sa na odbor dostanú vylučovacou metódou. Sú ľudia, ktorí si odbor zvolili nedobrovoľne. Uprostred semestra však zrazu zistia, že to nie je to, čo si vysnívali. (Typickým prípadom je omyl v ponímaní informatiky.) Demotivácia vedie k nechuti. Kde nie je vôľa, tam nie je cesta a študenti buď prestupujú na iný odbor (to je v poriadku) alebo školu namrzene opúšťajú.
Nedostatočná schopnosť študovať
Je prirodzené, že nie každý má schopnosti vyštudovať vysokú školu. Sú študenti, ktorí hneď vidia, že je to nad ich sily a nemožno ich za to kritizovať. Ale na druhej strane jestvuje nemalé množstvo študentov, ktorí sa so zvýšeným úsilím dokázali prepracovať až k titulu.

Konkrétne čísla

Zrejme už chcete vedieť konkrétne čísla. Kritická masa študentov vypadne už v prvom ročníku a to práve z vyššie uvedených dôvodov. Výpadok v tejto fáze sa pohybuje medzi 30%-50%. Znie to hrozivo? Pozrite sa však na okolité univerzity, ktoré zápasia s podobnými číslami. Taká istá štatistika je aj na popredných zahraničných univerzitách.

Proces sa zavŕši v treťom semestri, t. j. uprostred druhého ročníka, kde je primárnym dôvodom nevykonanie ostávajúcich skúšok z prvého semestra. Kreditný systém umožňuje zapísať si neúspešný predmet ešte raz a neúspešné predmety z prvého semestra sa opakujú práve v treťom semestri.

Od tej chvíle sa počet študentov stabilizuje a prípadné výpadky sú len zriedkavé.

 

 

 

 

 

 

 

 
 

  Podujatia
Su Mo Tu We Thu Fr Sa
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5